Informácie zo sveta mazív

         VÝROBA       MAZÍV

Základové oleje pre výrobu  mazacích  olejov sa v súčasnosti vyrábajú  najmä z ropy, podľa tejto technologickej schémy:

–         destilácia, pri ktorej  sa upraví viskozita a teplota vzplanutia

–         rafinácia, ktorou sa zlepšuje proces stárnutia a viskozitno-teplotné  charakteristiky

–         odasfaltovanie, čím sa odstránia  ťažké zvyšky z vákuových destilátov

–         odparafínovanie, ktorým sa zníži bod tuhnutia.

DESTILÁCIA

Pri atmosférickej destilácii ropy sa  získa benzín, petrolej, plynový olej a mazut, z ktorého sa vo vákuovej  destilačnej kolóne získajú viaceré olejové destilačné frakcie (rezy) a vákuový zvyšok.

Olejové frakcie majú rôzne:

Hustoty pri 15 °C – 900 až 936

Viskozity pri 40°C – 10,1 až 380

Viskozitný index (VI) – 52 až 37

Teplota vzplanutia, °C – 160 až 258.

RAFINÁCIA

Jednotlivé olejové frakcie (rezy), získané pri vákuovej destilácii, sa podrobia rafinácii, aby sa z nich odstránili nežiaduce sírne, dusíkaté a kyslíkové zlúčeniny, ktoré negatívne ovplyvňujú ich úžitkové vlastnosti.

Najčastejšie používanými rafinačnými technologickými postupmi sú:

–  rozpúšťadlová rafinácia (selektívna rafinácia – furfuralom, fenolom, N-metylpyrolidónom)

–  hydrogenačná rafinácia (pri nej sa pôsobí vodíkom za prítomnosti  účinných katalyzátorov)

–  rafinácia kyselinou sírovou, óleom alebo SO₂ (reakčné produkty – napr. sulfonáty, sa neutralizujú  lúhom  sodným a oddelia sa od  olejového rafinátu)

–  rafinácia sorbentami  (používa sa bieliaca hlinka, hlinito – kremičitany, tzv. bentonity, s vysokým aktívnym povrchom).

ODASFALTOVANIE

Pri tomto postupe sa z olejových frakcií odstraňujú asfaltény  selektívnymi rozpúšťadlami – ľahké n-alkány, od propánu po heptán, pričom asfaltény koagulujú a vyzrážajú sa z roztoku.

ODPARAFÍNOVANIE

Parafíny sa z olejových frakcií odstraňujú  kryštalizáciou, alebo extrakčnou kryštalizáciou. V tomto procese sa používajú selektívne rozpúšťadlá a zrážadlá, ktoré rozpúšťajú olejové – neparafinické zložky  a podporujú rast parafinových kryštálov.

V ostatných rokoch  sa aplikujú  procesy katalytického odparafínovania, ktorým sa získavajú z rovnoreťazových parafínov  nízkotuhnúce oleje, ktoré sú vhodné na výrobu  transformátorových, hydraulických  a nízktuhnúcich olejov pre chladiace agregáty.

ROPNÉ   ZÁKLADOVÉ    OLEJE

Horeuvedenými technologickými procesmi  sa získali základové ropné oleje, ktoré slúžia na výrobu  motorových, prevodových, ložiskových,  hydraulických, turbínových, kompresorových a priemyselných olejov .

SYNTETICKÉ  ZÁKLADOVÉ OLEJE

Syntetické základové oleje boli vyvinuté pre  mazanie  mobilných strojov a rôznych  strojných agregátov, ktoré pracujú v extrémnych podmienkach, ako je vysoká  a nízka teplota, vysoké  viskozity a vysoký  viskozitný index, vysoké tlaky, dlhé výmenné intervaly, radiácia, odolnosť proti korózii apod.

Medzi syntetické základové oleje patria: polyglykoly, polyfenyletery, estery mono a polykarbónových kyselín, mono a polyalkoholov (napr. pentaerytritol, glycerín, propandiol), syntetické uhľovodíky, (polyalfaolefíny),estery kyseliny fosforečnej, polyhalogén uhľovodíky atď.

PRÍPRAVA   SYNTETICKÝCH  OLEJOV

Pre zaujímavosť uvádzame výrobu niektorých najviac požívaných syntetických olejov.

Syntetické uhľovodíky

Z nich najväčší podiel tvoria polyuhľovodíky – olefíny, ktoré sa vyrábajú polymerizáciou alfa- olefínov s rôznym počtom uhlíkov v reťazci. Získané  polyolefíny majú  vynikajúce viskozitné a tepelné vlastnosti a pomerne vysoký viskozitný index (VI).

Tieto vynikajúce vlastnosti a charakteristiky  a aplikovanie vhodných prísad v nich ich predurčujú na výrobu syntetických mazív s najvyššími  kvalitatívnymi vlastnosťami. Na ich báze sa vyrábajú motorové, prevodové, hydraulické  a iné mazacie oleje, ktoré pracujú v extrémnych podmienkach.

Polyalkylétery

K týmto  syntetickým olejom patria  polyetylénglykoly, polypropylénglykoly, ich kopolyméry, ako i mono a diestery, kombinované ester – étery, ktoré sa využívajú na výrobu brzdových kvapalín, hydraulických ako i obrábacích kvapalín. Ďalšie syntetické oleje sú na báze aromatických uhľovodíkov, tzv. polyfenylétery, ktoré majú vyššiu  oxidačnú a tepelnú stálosť, ale horšie  nízkoteplotné vlastnosti. Tieto  oleje sa uplatňujú  pri mazaní  za vysokých teplôt, pretože sú tepelne stále až do cca 36 – 70 °C a ich oxidačná stabilita dosahuje hodnôt 260 až 320 °C.

Polyesterové oleje

Najrozšírenejšími  z polyesterových olejov sú alkylestery  dikarboxylových  alifatických kyselín, ktorých viskozita rastie  s dĺžkou reťazca  použitého alkoholu.Viskozitne – teplotné  vlastnosti závisia na rozvetvenosti  reťazca. Najvyšší VI majú rovnoreťazcové  estery. Oxidačná stabilita  diesterových  olejov nie je veľká , ale je možné ju zlepšiť vhodnými antioxidantmi. Tepelne sú stabilnejšie ako ropné oleje, netvoria pri vysokých teplotách usadeniny a laky. Nedostatkom diesterových olejov  je ich veľká  rozpúšťacia schopnosť  pre väčšinu  polymérov, hlavne pre kaučuk a polyetylén majú však dobré protioderové schopnosti a zmenšujú opotrebovanie.

Polyesterové oleje  majú široké  použitie  hlavne  v mazacích systémoch  lietadiel, pri mazaní  prístrojov, časti strojov vystavených pôsobeniu  elektrického prúdu, kompresorov pre  vysokotlakové hydrogenácie.

Hore uvedené vlastnosti sú hlavné prednosti týchto polyesterových olejov, pre ktoré našli v praxi veľké uplatnenie medzi syntetickými olejmi.

Esterové oleje sú  základnými  olejmi na výrobu tzv. polosyntetických  (semisyntetických) motorových olejov.

Syntetické zložky tvoria v týchto typoch olejov od 15 % hm do 50 %  a viac, podľa  účelu použitia a  technických požiadaviek zákazníka .

Záverom možno uviesť, že pri výbere toho ktorého základového oleja pre výrobu  finálnych mazacích olejov sa treba rozhodnúť po dôkladnom zhodnotení účelu a miesta použitia finálneho mazacieho oleja.